• Na senzore by nemali byť žiadne viditeľné chyby, zmeny farby ani poškodenia. Ak má senzor zmenenú farbu alebo je
poškodený, nepoužívajte ho. Nikdy nepoužívajte senzor, ktorý je poškodený alebo má nechránené elektrické časti.
• Kábel a pacientsky kábel umiestnite starostlivo tak, aby sa znížila možnosť zamotania alebo priškrtenia pacienta.
• Ak sa pulzná oxymetria používa počas ožarovania celého tela, umiestnite senzor mimo poľa ožiarenia. Ak je senzor vystavený
ožiareniu, hodnoty namerané počas trvania aktívneho ožiarenia môžu byť nepresné alebo nulové.
• Senzor nepoužívajte pri skenovaní magnetickou rezonanciou (MRI) ani v prostredí, kde sa MRI používa.
• Intenzívne zdroje okolitého svetla ako napr. chirurgické svetlá (najmä s xenónovým zdrojom svetla), bilirubínové lampy,
fluorescenčné svetlá, infračervené ohrievacie lampy a priame slnečné svetlo môžu narúšať činnosť senzora.
• Ak chcete predísť narušeniu činnosti vplyvom okolitého svetla, uistite sa, že je senzor správne nasadený a v prípade potreby
miesto aplikácie senzora zakryte nepriesvitným materiálom. Ak sa pri silnom osvetlení prostredia toto opatrenie nevykoná,
výsledky meraní môžu byť nepresné.
• Vysoká hladina COHb alebo MetHb sa môže vyskytnúť aj pri zdanlivo normálnej hodnote SpO2. Pri podozrení na zvýšenú hladinu
COHb alebo MetHb by sa mala vykonať laboratórna analýza (CO-oxymetria) vzorky krvi.
• Zvýšená hladina karboxyhemoglobínu (COHb) môže viesť k nepresným meraniam SpO2.
• Zvýšená hladina methemoglobínu (MetHb) spôsobí nepresné merania SpO2.
• Zvýšená celková hladina bilirubínu môže viesť k nepresným meraniam SpO2.
• Intravaskulárne farbivá ako napr. indokyanínová zelená alebo metylénová modrá alebo zvonka aplikované farbivá (ako napr.
nezmazateľný atrament) môžu viesť k nepresným meraniam SpO2.
• Nepresné merania SpO2 môžu byť spôsobené ťažkou anémiou, slabým arteriálnym prekrvením alebo pohybovým artefaktom.
• Senzor nenamáčajte ani neponárajte do žiadneho kvapalného roztoku, predídete tak jeho poškodeniu. Nepokúšajte sa senzor
sterilizovať.
• Senzor nijakým spôsobom neupravujte. Úpravy senzora môžu negatívne ovplyvniť jeho činnosť a presnosť.
• Senzory a pacientske káble Masimo sa nepokúšajte opakovane používať u viacerých pacientov, regenerovať, opravovať ani
recyklovať. Tieto procesy môžu poškodiť elektrické časti a potenciálne viesť k zraneniu pacienta.
POKYNY
A) Výber miesta
UPOZORNENIE:
žiadne poškodené časti.
• Pozrite si obr. č. 1. Preferovaným miestom merania je jamka na vnútornej strane ucha (cavum conchae [A]).
(Referenčne sú uvedené aj vyvýšenina na ušnici [B], ušný lalok [C] a rameno závitu [D].)
• Na mieste merania by nemali byť žiadne nečistoty. Pred umiestnením senzora sa musí miesto merania
skontrolovať, či je čisté, bez známok začervenania, opuchu, infekcie alebo porušenia pokožky.
B) Nasadenie senzora pacientovi
1.
Otvorte puzdro a vyberte senzor.
2.
Pozrite si obr. č. 2. Otočte senzor tak, aby sa hviezda (1) na časti s emitorom nachádzala na prednej časti ucha pacienta.
Jemným potiahnutím oddeľte časť s emitorom od časti s detektorom, aby sa vytvoril priestor pre ušný lalok. Umiestnite
časť s emitorom dovnútra ucha tak, aby bola položená na jamke na vnútornej strane ucha (cavum conchae).
3.
Umiestnite časť s detektorom na zadnú časť ucha (2). Časť s detektorom by mala byť umiestnená naplocho na zadnej
strane ucha bez toho, aby akákoľvek časť podušky prečnievala pod uchom.
4.
Umiestnite spodnú časť zárezu senzora (3) tak, aby sa nachádzal pod najmenšou časťou ušného laloka. Ušný senzor E1
možno po umiestnení upraviť s cieľom dosiahnuť pohodlie pacienta. Uistite sa, že senzor nestláča žiadnu časť pokožky.
Emitor by sa nemal dotýkať vyvýšeniny na ušnici.
5.
V prípade, že ušný senzor Masimo nesedí dobre na uchu, zvážte použitie adhezívneho senzora alebo opakovane
použiteľného senzora Masimo na inom mieste merania.
6.
Pacient otočí hlavu na opačnú stranu od ucha, na ktoré sa pripína senzor. Zaisťovacie uško na kábli pripojte ku kotviacej
poduške. Z kotviacej podušky odlepte podložku. Podušku prilepte na pokožku pacienta v oblasti ramena. Pozrite si obr.
č. 3. Podušku nepripevňujte na odev pacienta.
C) Pripojenie senzora k pacientskemu káblu
LNCS
1. Pozrite si obr. č. 4a. Konektory senzora a pacientskeho kábla správne otočte a konektory senzora úplne zasuňte do
konektora pacientskeho kábla.
2. Pozrite si obr. č. 4b. Ochranný kryt celkom zatvorte.
M-LNCS
1. Pozrite si obr. č. 5. Konektor senzora otočte smerom ku konektoru pacientskeho kábla podľa obrázka.
2. Konektor senzora úplne zasuňte do konektora pacientskeho kábla, až kým sa nezaistí na svojom mieste.
POZNÁMKA: Pri zmene miesta aplikácie alebo opätovnom nasadzovaní senzora najskôr senzor nasaďte na miesto aplikácie a potom
k senzoru pripojte pacientsky kábel.
Skúška záťaže a pohybu
1. Ušný senzor E1 nasaďte pacientovi podľa krokov v bode B (Nasadenie senzora pacientovi).
2. Počas zvýšeného pohybu pacienta minimalizujte zbytočný pohyb senzora. Pomocou pásky cez hlavu urobte na kábli
senzora slučku popod bradu a kábel pripevnite páskou na opačnej strane hlavy oproti ušnému senzoru.
Odpojenie senzora
Odpojenie od pacientskeho kábla:
LNCS
1. Pozrite si obr. č. 6a. Zodvihnite ochranný kryt, čím získate prístup ku konektoru senzora.
2. Pozrite si obr. č. 6b. Pevne potiahnite konektor senzora, čím ho odpojíte od pacientskeho kábla. Ťahajte za konektor
Pred použitím senzora sa uistite, že je fyzicky nepoškodený, nemá zlomené či rozstrapkané drôty ani
72
6041L-eIFU-0421